Zatvorte oči a poďakujte sa za jednu maličkosť z dnešného alebo včerajšieho dňa

Na lekciách, ktoré vediem v Spišskom Hrhove, som spoznala Zuzku Pellovú. Zuzka pracuje ako redaktorka časopisu Vierka, magazínu pre slabozrakých. Po mesiacoch spoločného cvičenia ma oslovila s nápadom na rozhovor do časopisu. Milo ma prekvapila týmto návrhom a poslala mi pár otázok „na telo“, vdaka ktorým vznikol tento rozhovor o joge. So súhlasom Zuzky a redakcie časopisu Vierka uverejnujem náš rozhovor o joge a mojej ceste k joge aj v tomto mojom online priestore. Zuzi, týmto ti ešte raz dakujem za príležitost a možnost obzriet sa retrospektívne na svoj vlastný príbeh.

Júlia Suchá je lektorka jogy a mama dvoch škôlkarov. Odmalička ju formoval pohyb – dlhé roky až do dospelosti chodila na balet a scénický tanec. Bola dieťaťom, ktoré si doma pred zrkadlom vkuse tancovalo, vymýšľalo choreografie a týmto spôsobom trávilo svojvoľnýčas. Medzi písaním domácich úloh, keď už jej koncentrácia klesala, robila doma stojky na rukách a vysvetľovala rodičom, že si potrebuje prekrviť mozog. Na vysokej škole sa zase učila na skúšky v pozícii Kurmasany (hovorovo placka – sed s nohami otvorenými doširoka spojený s úklonom hrudníka k zemi) alebo Hanumanásany (hovorovo šnúra), aby udržala pozornosť nad predmetmi, ktoré študovala na právnickej fakulte. Až v dospelosti si uvedomila, že pohyb ju vždy udržoval pri živote, že pre ňu predstavoval prvú pomoc pri udržaní pozornosti nad nudou, ktorú úspešne doštudovala.

Júlia, kedy a ako si sa dostala k joge?

Joga ma oslovila už pred 11 rokmi. Na vysokej škole som počas letných prázdnin chodila pracovať do Talianska ako animátorka voľného času, kde som viedla lekcie aerobiku, aquagymu a ranného strečingu. Jedno leto bola v ponuke aj joga, do ktorej ma uviedla moja dobrá priateľka. Ďalšie leto, už v inom rezorte, som mala tiež ponuku pohybových aktivít dynamického charakteru. Ale v tomto rezorte dovolenkovali prevažne starší ľudia a dôchodcovia. A tak som bola nútenázvoľniť tempo a ponúknuť im niečo viac na mieru. Zaradili sme do rozvrhu pohybových aktivít jogu, s ktorou som v tom čase nemala veľa skúseností, ale bol to kompromis pre danú klientelu. A tak som sa nečakane začala venovať joge. Každé dopoludnie mi prišlo pár dôchodkýň s pomerne obmedzenou mobilitou, takže cvičenie, ktoré sme spolu praktikovali, bolo jemné, uvoľnené, sprevádzané neustálym návratom k dychu. Tento čas bol o skutočnom zastavení sa, dýchaní a relaxovaní.

Ako spomínaš na toto obdobie?

Túto sezónu som začínala vo veľmivyčerpanom stave. Mala som pár dní po bakalárskych štátniciach, mesiac po úmrtí môjho otca a pár týždňov po tom, čo mi endokrinológ dal odporúčanie na vyoperovanie polovice štítnej žľazy, na ktorej som mala pseudocystu. Ani po mesiacoch liečby sa jej rast nezastavoval, naopak dorástla na veľkosť pingpongovej loptičky, ktorú som cítila v krku už aj veľmi fyzicky. Termín operácie som zrušila s vedomím možných dôsledkov a vycestovala do Talianska. Cítila som, že potrebujem zmeniť prostredie, upraviť svoje návyky a vystúpiť z tlaku, ktorý sa somatizoval v mojom ochorení.

Čím si ťa joga získala?

Po necelých troch mesiacoch som sa vrátila na Slovensko a šla som na kontrolu k endokrinológovi. Po vyšetrení konštatoval, že pseudocysta sa výrazne zmenšila, až do tej miery, že operácia už nebola potrebná. Týmto, veľmi jasným, hmatateľným výsledkom, si ma joga získala. Tento zážitok vo mne podnietil záujem o hlbšie štúdium. A tak začala moja objavná cesta.

Začnime vôbec tým, čo je joga?

V modernom poňatí dnešnej doby je joga chápaná ako pohybová aktivita, ako cvičenie. Keď idete na jogu, idete si zacvičiť, ale popri cvičení prebieha paralelne aj uvoľnenie nervovej sústavy a v tejto rovine prebieha tá skutočná joga.

Kde a akým spôsobom vyučuješ jogu?

Momentálne žijem s rodinou pod Spišským hradom a vediem lekcie pre širokú verejnosť v Spišskom Podhradí a Spišskom Hrhove. V lete 2023 sa s rodinou presúvame pod Tatry do Popradu, kde budem následne pôsobiť.

Ako by si opísala jogu? Čím je pre teba?

Pre mňa je to už životný štýl, spôsob, akým pristupujem k sebe a životu. Už dávno nevnímam jogu výhradne ako cvičenie – cvičenie je len zlomok celého systému. Okrem telesného cvičenia ma zaujímajú aj očistné techniky, práca s mysľou a uvážlivé smerovanie svojej energie, fascinuje ma tiež liečivý potenciál dychu, ktorý je bránou k zmeneným stavom vedomia.

Nielenže joga zmierňuje bolesti chrbtice, eliminuje stres, posilňuje a uvoľňuje brušné svalstvo i stred tela, zvyšuje vitálnu kapacitu pľúc a zlepšuje činnosť mozgu, ale pomáha aj duchovnému, resp. osobnostnému rastu človeka. V čom je jej najväčší prínos?

Každému prinesie niečo iné, priamo úmerne tomu, čomu je človek ochotný sa otvoriť. Pohyb telo vyživuje, bez pohybu chradneme. Keď pracujeme s telom vedome a všímavo, prínos sa zaručene dostaví. Záleží na tom, či ten prínos naplní naše očakávania. Ak niekto očakáva, že po troch lekciách komplexne pominú úzkosti, bude produktívnejší, zbaví sa bolestí chrbta alebo inej chronickej bolesti, tak ma vysoké očakávanie. Neznamená to ale, že mu joga nemá čo ponúknuť.

Ťažkopovedať, v čom je najväčšíprínos jogy, na to nech si odpovie každý sám. Ja osobne vnímam jogu ako objavnú cestu v rovine telesnej aj duševnej. Pričom ani jedna rovina nie je nadradená nad tou druhou.

Môžeme však postupne pozorovať na sebe zmeny…

Na joge nesúťažíme, nepotrebujeme dosahovať výsledky, neporovnávame sa s lektorom ani medzi sebou navzájom. Úplný opak toho, v čom roky vyrastáme. Na joge vnímame samých seba, svoje telo, vnútorné obsahy, svoj vlastný progres.Progres spočíva v tom, že časom sa na lekciách stíši váš vnútorný kritik, možno prijmete svoje limity, svoje telo v jeho nedokonalosti, všimnete si dávno prehliadaný dar, ktorým disponujete, a pritom všetkom môže byť ten fyzický progres len nepatrný.

Je pravda, že jogu môže cvičiť každý? Má joga nejaké obmedzenia?

Áno, cvičiťju môže každý. Len si musí správne vybrať intenzitu cvičenia, primeranú svojmu zdravotnému stavu.

Nesmierne podstatnou doprevádzajúcou súčasťou jogy je správne dýchanie. Robí ľuďom problém nájsť správny balans medzi cvičením a dýchaním?

Je to otázka praxe. Väčšinou si každý cvičiaci prejde podobným scenárom. Keď prídete na prvú lekciu, najskôr vašu mentálnu kapacitu pohltia ásany (jogovepozície), ktoré sú niečím novým, novou výzvou. Svoju pozornosť tak orientujete na formu – na to, aby ste svoje telo uviedli do jednotlivých pozícií. V tomto štádiu sa do vašej mentálnej kapacity ešte nezmestí všímavosť voči dychu. Po pár lekciách, keď už poznáte základy, zvyknete si na vedenie lektora, na prácu so svojím telom, telo sa v tom procese prirodzene uvoľní. A uvoľní sa tiež časť vašej mentálnej kapacity, a zrazu ste schopní posunúť sa z formy do obsahu. A začínate byt pozorní aj voči neustálej pozvánke lektora k uvedomeniu si vlastného dychu. Po čase už vašim cieľom nie je udržať formu (zotrvať v ásane, v jogovej pozícii), ale v tejto forme sa pomocou dychu uvoľniť a nájsť v nej ľahkosť bytia.

Vôbec, prečo je dych pri joge taký dôležitý?

Bez neustáleho návratu k dychu je joga príjemným strečingom. A tam to končí. Ponaťahujete stuhnuté telo, ale bez všímavosti voči dychu si môžete aj ľahkoublížiť. Nevedome zatnete dych, prekročíte hranicu svojho tela a ľahkodôjde k bolestivému natiahnutiu svalu. V joge zámerne pestujeme všímavosť voči svojmu dychu. Dych nás vnútorne vedie, je to taký ukazovateľ správnosti. Ak si všimnem, že v danej pozícii už zatínam dych, vrátim sa do miernejšieho rozsahu tak, aby som mohla dýchať. Uvoľnenébráničné dýchanie aktivuje parasympatickú nervovú sústavu, ktorá uvádza telo do relaxačného stavu. V tomto nastavení prosperujú všetky telesné systémy, preto sa joge pripisujú liečivé účinky.

Čo by mal človek vedieť predtým, než sa rozhodne cvičiť jogu?

Že prišiel stráviť čas sám so sebou, povenovať sa svojmu ja. Trochu sa spoznať – čo mu sedí, s čím máťažkosti, ako vplýva tento druh pohybu na jeho telo a myseľ, ako sa vie uvoľniť a do akej miery vie utíšiť tok svojich myšlienok. Začínajúcim záujemcom odporúčam vnímať tento čas na podložke ako priestor na spriatelenie sa so sebou samým.

Aké najväčšie mýty sa s jogou spájajú?

Jogu si mnoho ľudí spája s náboženským kontextom hinduizmu či budhizmu, s ktorým je historicky spojená. Keďže na Slovensku dominuje kresťanská viera, mnohí ľudia sa na jogu pozerajú s vedomými alebo nevedomými predsudkami. Oveľa otvorenejšie vnímajú jogu mladí ľudia v mestách, asi ako všetky vplyvy, ktoré k nám pritekajú spoza hraníc. V Českej republike, ktorá je známa vyššou mierou ateizmu v porovnaní so Slovenskom, sa joga udomácnila v oveľa vyššej miere ako u nás. V Prahe cvičia seniori jogu snáď v každej Sokolovni. Detskú jogu ma v ponuke už takmer každá škola, dokonca tam funguje Česká asociácia detskej jogy, ktorá združuje desiatky lektorov vyškolených na detskú jogu. Historicky je joga síce spätá s hinduistom, ale v súčasnej dobe sa uplatnila vďaka nepopierateľným zdravotným (fyzickým aj duševným) benefitom, ktoré prináša. Dnes už čoraz viac lektorov chápe jogu nedogmaticky. V súčasnosti sa teda vyučuje v kontexte nenáboženskej spirituality.

Mnoho ľudí má voči joge predsudky práve pre meditačné techniky, ktoré mnohým evokujú čosi neštandardné a duchovno vzdialené. Aký vzťah je medzi cvičením jogy a meditáciou?

Cvičenie jogy – asanova prax – je len jedna časťcelého systému jogy. Meditácia jeďalším, vyššímstupňom v tomto systéme.Telo a myseľsú prepojené nádoby, preto joga ako holistická disciplína ponúka okrem asanovej praxe aj meditáciu. U mňa osobne sa tie obdobia striedajú. Obdobie asanovej praxe sa strieda s obdobiami, kedy ma viac priťahuje práca s dychom, teda dychové techniky. V období tehotenstva som oveľa viac času trávila relaxáciou či vedenými meditáciami. Potom občas príde obdobie, kedy cítim, že je časzaradiťnejakéočistné techniky. Potreby sa v priebehu života menia a joga má čoponúknuť nielen aktívnym dospelým jedincom, ale aj deťom, seniorom, ľudom s hendikepom a podobne.

Správny čas začať cvičiť jogu je tu a teraz. Súhlasíš?

Áno, prax jogy sa neodohráva nutne na podložke. V tejto chvíli sa každý, s kým náš rozhovor rezonuje, môže vo svojom tele uvoľniť pomocou vedomého nádychu a výdychu. Zatvorte oči a poďakujte sa za jednu maličkosť z dnešného alebo včerajšieho dňa. Vyberte si len jednu vec alebo situáciu. A vnútorne za ňupoďakujte. Tak naozaj, od srdca. Prax vďačnosti je jednou z techník, ktorá takmer zázračnou rýchlosťou roztápa naše srdcia, a tým prináša relaxačné účinky.